MØNØDREAM - Vlastním světem

Kapela JOHN WOLFHOOKER v současnosti hibernuje. Možná je na bilancování brzy, ale přesto – co považuješ za největší úspěch, kterého jste s kapelou dosáhli? Kdy sis říkal, že tohle sis vždy přál.
Asi jeden konkrétny moment nebol, skôr to bolo postupné uvedomenia, vždy keď sa nám niečo podarilo prvýkrát, napríklad prvý vlastný koncert, kde na nás ľudia naspäť spievali naše texty, prvé predskakovanie väčšej kapele – asi OUR LAST NIGHT v Lucerna Music Bar, hranie v aréne s HOLLYWOOD UNDEAD, vypredanie Palácu Akropolis, alebo naposledy napríklad náš najväčší vlastný koncert v plnej ROXY.

Nyní rozjíždíš vlastní projekt MØNØDREAM. Jak moc složité je v dnešní době rozšířit novou značku, i přestože jsi působil v poměrně populární formaci?
Je to určite jednoduchšie ako začínať úplne od nuly, za tie roky som nazbieral nejaké skúsenosti aj kontakty, ale je to stále nový projekt a vyžaduje veľa energie, času a peňazí, keď tú hudbu chceš dostať medzi ľudí.

Rodil se nápad založit vlastní projekt už v době fungování JOHN WOLFHOOKER nebo to přišlo až s ukončením jejich aktivity?
Nebolo to dlhodobé, skôr také občasné nápady, keď som vedel, že niektoré nápady by u JOHN WOLFHOOKER nefungovali, alebo sme sa na niečom proste kreatívne nezhodli. Nechcel som to ale rozbiehať v priebehu fungovania JWH, lebo by som sa ani jednému nevedel venovať naplno, preto mi v tomto smere vo finále tá hibernácia prišla vlastne vhod.

Na basu u tebe hraje Cameron Rose z Los Angeles. Kde jsi k němu přišel? Má už nějakou hudební minulost?
Zoznámil som sa s ním úplne random len pár dní po tom, čo Filip v JWH oznámil, že končí. Prišlo mi, že to nemôže byť náhoda, a rovno som mu povedal o tom, aká je situácia a že uvažujem nad novým projektom. Zvyšok potom vyplynul tak nejak prirodzene. Cam hral v minulosti v niekoľkých kapelách v US, napr. STOP THE PHOENIX, PURE alebo KEEP CLOSE. S niektorými aj touroval po US okrem iného ako support pre HOLLYWOOD UNDEAD, SKILLET alebo CHARIOT.

Singl „Blissaster“ je o postavení se na vlastní nohy. Je to tvá autobiografická výpověď?
Je to tak, napísal som to tak nejak sám pre seba v dobe, keď som na tom po zistení, že JWH pokračovať nebude, nebol psychicky veľmi dobre. Zároveň som sa ale nechcel vykašľať na hudbu, ale vedel som, že to bude teraz vyžadovať omnoho viac úsilia. Potreboval som sa nejak nakopnúť a pripomenúť si, že môžem stáť aj sám za seba.

Máš pocit, že české publikum je dnes otevřenější emotivnější a alternativnější hudbě než třeba před deseti lety?
Neviem, či vyložene v Česku, ale vnímam, že celkovo sa gitarová hudba zase vracia do mainstreamu, či už skrz nejakých alternatívnejších umelcov, alebo ako zvuková inšpirácia.

Jsi připravený na srovnávání nové tvorby s tou předchozí? Jak vlastně pracuješ s kritikou – ať už od fanoušků, nebo lidí z branže?
Počítam s tým, že sa tomu nevyhnem, ale s tým nič nespravím. Príde mi, že väčšina ľudí, ktorí o mne vedia, chápe, že MØNØDREAM nie je dôvod, prečo JOHN WOLFHOOKER nehrá, ale že naopak vznikol kvôli tomu, že JOHN WOLFHOOKER prestal byť aktívny. S tou kritikou asi závisí, od koho príde a aký je jej zámer. Sú ľudia, ktorý píšu hejty na internete len preto, aby mali pocit, že ich niekto počúva, a taký typ kritiky sa snažím nebrať osobne, aj keď to samozrejme nie je príjemné, keď na niečo, do čoho dáš toľko energie a času, potom začne niekto kydať hnoj. V priebehu skladania a dokončovania nahrávok ale zvyknem púšťať songy ľuďom, ktorých názor pre mňa má hodnotu a u ktorých viem, že sa mi neboja povedať pravdu, aj keď nemusí byť vždy pozitívna, ale môže tomu songu pomôcť.

Jak důležitý je pro tebe vizuál a celková identita projektu ve chvíli, kdy hudba často soupeří o pozornost na pár vteřin na sociálních sítích?
Som názoru, že na prvom mieste by mala byť vždy hudba, ale keď chceš dnes dostať tú hudbu medzi ľudí a nehrať len pre seba a pár kamošov, tak už len samotná hudba nestačí. Príde mi, že vizuál stále veľa kapiel podceňuje a zbytočne sa potom limituje. Nevravím, že to musí vyzerať jak vo finále Eurovízie, ale je fajn, keď kapela má aspoň nejakú vizuálnu identitu, s ktorou si ju môžu potenciálni fans spojiť.

Změnil se tvůj pracovní režim – denní rutina, způsob skládání nebo nahrávání – oproti době, kdy fungoval JOHN WOLFHOOKER naplno?
Určite áno. Tým, že som za kormidlom, tak je to v niektorých veciach oveľa flexibilnejšie a rozhodovanie a plánovanie rýchlejšie, ale nesie to zo sebou aj ďaleko viac stresu, hlavne zo začiatku to bolo dosť náročné, pretože som skoro všetko skladal aj nahrával sám, do toho to sám aj financujem, keď sa mi zrovna nepodarí získať nejaký sponzorský príspevok. Od songu „Prisøn“ nám ale začalo veľmi dobre fungovať tandemové skladanie a produkcia s Matyášom Linhartom, takže minimálne v tejto oblasti je to už oveľa jednoduchšie.

Jakou roli dnes ve tvém životě hraje hudba jako práce a hudba jako únik? Daří se ti tyhle dvě roviny oddělovat?
To sa asi nijak výrazne nezmenilo, hudbu si stále rád púšťam a inšpirujem sa ňou. Asi len tej hudby ako „práce“ je teraz viac.

Kdy se dočkáme prvních koncertů?
Koncerty začínam bookovať, ale predpokladám, že prvé budú najskôr v lete, aby bolo dovtedy vydaných už dosť songov a dávalo to zmysel.

A plánuješ vydat skladby v nějakém celistvém formátu nebo je budeš zatím vypouštět jen v podobě singlů? Kdy se vlastně dočkáme další novinky?
Aktuálne chcem vydávať single, ktoré by som potom časom rád pretavil minimálne v EP, ideálne v album.



Facebook MØNØDREAM